Evil postavu som v družine hral párkrát. Najviac na jeden prípad, keď som hral tuláka, ktorý sa s budúcim vodcom družiny stavil, že nezoženie ďalších troch členov, ale on ich (napočudovanie :-)) predsalen našiel. Pretože som prisahal, že ak prehrám stávku, tak sa k nim pridám na päť rokov, napokon to teraz už vyhlásený vodca narafičil tak, že zmluva, ktorú som podpísal bola v skutočnosti nejakým kúzlom, vďaka ktorému ma božská moc "prekliala" a ja som naozaj bol spútaný s družinou, pričom ja som ju nemohol nijako opustiť, ale oni mňa sa tiež nemohli nijak zbaviť. Samozrejme ma to spočiatku štvalo a preto som sa snažil vymaniť z kliatby, no nepodarilo sa mi to, čo viedlo k tomu, že vyplynuli na povrch všetky moje najhoršie vlasnosti a družina ma za to nemala veľmi v láske, ale napokon uznali, že sa to predsalen dá vydržať. Družina nebola zrovna nadšená, keď som sa stal zabijakom (Assassin PrC) jedného cechu na voľnej nohe. Zistili však, že v skutočnosti nie som maniak, len rád riešim problémy "po svojom", čím sa vysvetlili aj isté záhadné okolnosti, ktoré sa nám párkrát prihodili. Napokon sme došli ku kompromisu a ja som sa stal snáď najnebezpečnejším členom družiny, pretože som fungoval ako "posledná možnosť."
Hoci vzťah mojej postavy so zvyškom družiny nevyzeral najlepšie, v skutočnosti som ich mal celkom rád, no nič to nemenilo na sklonoch k sarkastickým poznámkam, klamaniu, drobným krádežiam a podobne. Neverili by ste, ale ostatným hráčom sa to začalo páčiť a zvykli si na tento nevyspitateľný živel hry už po niekoľkých prvých sedeniach. O to komickejšie vyzneli scény, keď som napríklad strčil bojovníka do pasce, pretože si svojím životným štýlom "Čo ťa nezabije, to ťa posilní!" o to priam koledoval, pričom v skutočnosti sa väčšina hráčov zvýjala v kŕčoch, keď bojovník napokon vyzeral ako ihelnička (nič vážne sa mu nestalo sviňákovi šťastlivému) :-)
Ale fakt je, že iným by spoluhráči za niečo také otrieskali stoličky o hlavu, preto som rád, že naša skupina bola taká otvorená "novým veciam" v hre.